Záujem o folklórnu hudbu na Slovensku nepoklesol ani v 21. storočí. Niektoré folklórne skupiny utlmili svoju činnosť, ale vzniklo aj viacero nových. Žiaľ, niekedy bez dostatočných znalostí o miestnom či aspoň regionálnom interpretačnom štýle. Malý počet ľudových hudieb je príčinou rozširovania oblastí pôsobenia tých jestvujúcich. Ďalšou skupinou sú výslovne komerčne orientované kapely, ktoré si do svojho repertoáru zaraďujú čoraz viac celoregionálnych či celoslovenských obľúbených ľudových piesní, ale aj šlágre a inú umelú hudbu. Ľudové piesne s obľubou interpretujú aj tanečné kapely s moderným nástrojovým obsadením, ich zastúpenie je najpočetnejšie na východnom Slovensku. Z inoetnického repertoáru na Slovensku stúpa záujem najmä o rusínske a rómske piesne – nielen u Rusínov a Rómov. Zaujímavým fenoménom je problematizovanie rozdielov medzi pojmom folklórna skupina (dedinská folklórna skupina), ktorým sa v minulosti označoval kolektív nositeľov tradície interpretujúci autentický folklór svojej obce, a pojmom folklórny súbor, ktorým sa v súčasnosti niekedy označujú aj dedinské kolektívy. Niekedy je to dané absenciou ich znalosti o autentickej podobe folklóru danej lokality či oblasti, inokedy prijímajú pomenovanie súbor preto, že ho pokladajú za vyššiu, dokonalejšiu kategóriu ako je skupina.

Bez ohľadu na toto konštatovanie u nás v mestách pôsobí množstvo folklórnych súborov, ktoré vznikali najmä od päťdesiatych rokov. Upravovatelia, ktorí s nimi spolupracujú, vychádzajú z technických možností súborov, z požiadaviek ich vedúcich, a zároveň uplatňujú svoje estetické názory a vkus.

Okrem doteraz spomenutých podôb upravovaného a spracovaného folklóru sú v posledných desaťročiach čoraz početnejšie zastúpení predstavitelia etno a world music. Ich spracovania presúvajú folklórnu predlohu do iného žánru a často sú ňou len voľne inšpirované – či už melódiou, alebo niekedy iba textom. „Ich hlavným cieľom je pretvárať a tvorivo spracovávať ľudové piesne, k čomu využívajú vyjadrovacie prostriedky ostatných žánrov nonartificiálnej hudby,“ - ako píše Ľubica Zajacová-Záborská. V tom vlastne spočíva protirečenie, či ich ešte môžeme pokladať za spracovanie folklórnej hudby a nie za tvorbu v inom žánri (často fúzii), ktorá je folklórom inšpirovaná. Vzhľadom na ich význam a rozšírenie v súčasnosti ich v našom prehľade rozhodne nemôžeme obísť. Za prehistóriu tejto produkcie na Slovensku môžeme pokladať vydanie singlu folkovej speváčky a gitaristky Zuzany Homolovej s baladami Išlo dievča po vodu a Býval v horách jeden mlynár. Interpretka je ovplyvnená blues a anglosaským folkom. Až v roku 1989 vydala v spolupráci s ďalšími hudobníkmi prvý album Čas odchádza z domu, na ktorý takisto zaradila aj niekoľko balád. Po dlhohrajúcej platni Homolová – Stivín z roku 1991 pripravila v roku 1995 album Slovenské balady. V roku 1997 začala Zuzana Homolová vystupovať s huslistom Samom Smetanom (cédečko Tvojej duši zahynúť nedám, 2005). V roku 2006 vznikla Trojka Zuzany Homolovej (Homolová – Smetana – Železňák). Keďže Zuzana Homolová už od vydania prvého albumu spolupracovala s džezovými, rockovými a latino hudobníkmi, môžeme ju pokladať za priekopníčku world music na Slovensku.

Aj prešovskú skupinu Hrdza založili v roku 1999 folkoví hudobníci a v prvom období oslovovali najmä prívržencov folku a country music. V roku 2006 vydala Hrdza druhý album Pod božími oknami, ktorým sa prihlásila aj k folklórnej hudbe, ktorú spája s folkom.

V roku 2000 vznikla z iniciatívy speváčky Zuzany Mojžišovej a rockového basgitaristu Atilu Béreša skupina Jej družina, ktorá spájala slovenský hudboný folklór s rockovou hudbou. Jej družina vydala v roku 2001 úspešný a aj kritikou oceňovaný album, ktorý bol nominovaný na dve ceny IFPI Aurel v kategóriách Objav roka a Obal roka (obal navrhol člen skupiny Rasťo Andris). V roku 2002 sa skupina rozpadla a jej členovia spolu s ďalšími hudobníkmi založili formácie Zuzana Mojžišová a jej družina a Družina.

Skupinu Banda založil v roku 2003 huslista Samo Smetana s aktívnymi folklórnymi hudobníkmi Alžbetou Lukáčovou, Ivanom Hanulom a Petrom Obuchom a s interpretom keltskej hudby Romanom Kozákom. Prvé cédečko s názvom Prvých 5 vecí vydali už v roku 2003. Banda sa inšpiruje najmä folklórnymi melódiami zo Slovenska, Poľska, Moravy a Španielska a kombinuje hip-hop, reggae, etno a ďalšie štýly do podoby novodobej world music. Je zaujímavé, že Banda (pôvodne pod názvom Ľudová hudba Samka Smetanu) sa príležitostne venuje aj interpretácii autentického folklóru.

Text: Marián Minárik

 

Odberajte novinky

Vaše prihlásenie na odber sme úspešne zaregistrovali.
Vaše predplatné sa nepodarilo uložiť. Prosím skúste znova.