Perestrojka (teda demokratizácia zriadenia), ktorá v 80. rokoch prebiehala v Sovietskom zväza, u nás bola skôr verbálnym cvičením, ale pravdou je, že scéna u nás ožila nielen počtom kapiel, ale aj podujatiami: Rocková lýra, Čertovo kolo a podobné festivaly napĺňali haly bez následkov. Po revolúcii sa zrazu stratila cenzúra textov, ale šmahom ruky nevznikol trh s hudbou. Nastalo obdobie bezprízornosti a rockeri zrazu dostali novú konkurenciu: pseudofolklórny Senzus, dancefloory ako Maduar či Lobby (až tak, že v cenách Zväzu autorov a interpretov, teda vtedajšiemu Grammy, musel dancefloor dostať samostatnú kategóriu „dancefloor roka“. Nostalgiu hnietil fenomén Repete.
Uvoľnenie však bolo, napriek chaotickej stránke, plodné. Čo sa týka komerčnejších projektov, priemo zeitgeistom 90. rokov sa stal Team s posilou v podobe speváka Pavla Haberu. Ich rock v nablýskanom štýle, zdá sa, prežil dodnes. V 90. rokoch nastúpili na scénu Hex, Para, Živé kvety, svoj talent prejavil hitmaker Roman „Galo“ Galvánek so skupinou O.B.D. a mimoriadnu pozornosť vyvolali Made 2 Mate, ktorí vyhrali talentovú súťaž Marlboro Rock In a dostali sa rovno do prvej ligy. Škoda, že deštruktívne vplyvy v neskorších časoch, megalomanské projekty a veľmi nesprávni sponzori skupinu úplne rozleptali.
Samostatnú miestnosť v pomyselnom múzeu slovenského rocku by si určite zaslúžila skupina Hex, ktorá vznikla v revolučnom roku 1989. Počas ich kariéry vytvorili oblúk „od progresívneho po mainstream“, ale ich hudba bola príťažlivá a nápaditá celý čas, aj (alebo hlavne) zásluhou klasicky školeného skladateľa Petra Ďuďa“ Dudáka. Žial, Ďuďo nás po ťažkej chorobe opustil v roku 2019 vo veku 46 rokov.
Deväťdesiate roky na scénu priniesli aj kapelu Le Payaco a superskupinu Free Faces, v ktorej účinkovalo celé ASH trio Andreja Šebana (Oskar Rózsa – basgitara, Marcel Buntaj - bicie) plus spevák Maroš Hečko. Šeban a spol sprevádzali aj Jara Filipa a Richarda Müllera, ktorý hlavne albumom 33 nasadol na rockový vlak (a to nielen po hudobnej stránke). Ich autorské duo (Müller texty, Filip hudba) vyprodukovalo veľa piesní pre oboch. Postpunk bol u nás reprezentovaný hlavne skupinou Ine kafe. Z punku vychádzali aj nesmierne úspešné Horkýže slíže, ktoré sú výnimočné recesistickými textami. Z tejto kategórie môžeme spomenúť aj skupinu Smola a hrušky zo Spišskej novej vsi a koncertne úspešné Heľenine oči z Prešova, ktoré vznikli na konci 9. dekády.
V 90. rokoch sme zaznamenali významnú stratu. Začiatkom dekády nás opustil Dežo Ursiny, ktorý podľahol rakovine a práve v 90. rokoch nahral asi najrockovejšie albumy, hlavne v Do tla (1991) a Príbeh (1994) je prítomnosť Andreja Šebana a v druhom prípade aj Oskara Rózsu mimoriadne dôležitá.
Na východe a špeciálne v Prešove sa začali diať významné veci veci: IMT Smile, Peha, Komajota (rocková skupina bez gitary), No Name či Nocadeň (obe z Košíc), z alternatívy Chiki liki tu-a. Prešovu sa začalo hovoriť „slovenský Seattle“ a aj keď toto prirovnanie trochu kríva, pravdou je, že v tomto meste je naozaj veľké množstvo hudobníkov na kilometer štvorcový.
IMT Smile (založená v roku 1992) má status jednej z najúspešnejších slovenských skupín vôbec a jej tvorba sa dá označiť rockom bez akýchkoľvek kompromisov. Ivan Tásler je veľmi produktívny hitmaker a priniesol veľa. Do tohto prúdu rocku blízkemu strednému prúdu, ktorý priniesli 90. roky, patria aj dve populárne kapely, pôsobiace od roku 1996 – Desmod z Nitry a No Name.
Napriek rozpadu Československa sa scéna nerozbila, slovenské kapely boli v Česku veľmi populárne (príkladom je práve No Name, skupina, ktorá je v Čechách možno ešte populárnejšia ako na Slovensku) a celkom určite aj naopak.
Autor: Marián Jaslovský