Napriek trvalej snahe najskôr rozhlasu a neskôr aj televízie v oblasti populárnej hudby malo pre slovenskú scénu obrovský – až „skokový“ - význam, že od roku 1966 sa každoročne konal festival populárnej piesne Bratislavská lýra. Počas troch dní sa Bratislava stala ozajstným hlavným mestom československej hudobnej scény a navyše bola to jedna z mála možností, kedy mali (česko)slovenskí fanúšikovia možnosť vidieť vystúpenia zahraničných umelcov „zo Západu“. Bratislavská lýra stála na vrchole celej siete menších lokálnych festivalov, ktoré v 60. a 70. rokoch dosiahli svoj najväčší rozmach a ktoré z času na čas pomohli prichádzajúcim generáciám predovšetkým interpretov, ale aj autorov (Detvianska zlatá ruža, Bystrické zvony, Oravské synkopy apod.). Práve konfrontácia s českou hudobnou scénou a aj s nedosiahnuteľným zahraničím prirodzene posúvali slovenskú populárnu hudbu vpred. S nástupom rockovej vlny, reprezentovanej na slovenskej scéne trojicou zakladateľov Hammel, Varga Ursiny, sa postupne veľké tanečné orchestre dostávali do úzadia a aj interpreti tradičného popu si vytvorili vlastné sprievodné skupiny, ktoré mali pop-rockové obsadenie. Za definitívny zlom od tanečných orchestrov k pop-rockovým skupinám sa považuje víťazstvo skupiny Modus na Bratislavskej lýre 1977 s pesničkou Úsmev. Navyše nová generácia viacmenej striktne odmietala poslovenčené domáce verzie zahraničných hitov a dôsledne pracovala s vlastným autorským materiálom. Nemenej dôležitý význam mal aj vznik vydavateľstva Opus začiatkom 70-ych rokov, pretože vznikla nielen kultúrna ale aj obchodná platforma na vznik a šírenie slovenskej produkcie, nezávislej na „blahosklonnosť“ pražskej centrály Supraphonu. Do klasickej pesničkovej popovej formy čoraz intenzívnejšie prenikali prvky rocku v rozličných podobách – až po umelecky veľmi ambiciózne v podobe adaptácií diel vážnej hudby do artrockovej či progrockovej podoby.
Zlatá éra slovenskej populárnej hudby
Definitívny nástup novej generácie interpretov, prišiel začiatkom 80. rokov. Jej symbolom sa stala skupina Elán, ktorá na najbližšie desaťročie ovládla domácu scénu a to vo „federálnom“ česko-slovenskom rozmere a svoje výnimočné postavenie dokazuje dodnes. Z liahne Modusu sa osamostatnili Marika Gombitová a Miro Žbirka, nastúpila nová generačná hviezda Peter Nagy a čoskoro po ňom aj Robo Grigorov, Banket, Tublatanka a v závere dekády aj Team. Slovenská televízia vytvorila viaceré platformy pre vznik videoklipov (so všetkými dobovými finančnými aj ideologickými obmedzeniami) prostredníctvom hitparád Triangel alebo 5xP. Práve aj ich prostredníctvom sa slovenská hudobná scéna v 80-ych rokoch vyrovnala českej a v mnohých smeroch (predovšetkým v kategórii moderne znejúcej pop-rockovej pesničky) ju aj predčila. Odrazilo sa to státisícových predajoch najúspešnejších albumov ako aj čoraz významnejšieho zastúpenia slovenskej scény v ankete popularity Zlatý slávik. Do súčasnej doby sa vytvorila podoba slovenskej pop-rockovej pesničky vychádzajúcej z pôvodných anglo-amerických modelov, ktoré dodnes tvoria základ domáceho repertoáru slovenských rozhlasových staníc.
Autor: Juraj Čurný