Po Zamatovej revolúcii v roku 1989 sa zintenzívňuje jazzové dianie prostredníctvom organizácie Slovenská jazzová spoločnosť (predseda Peter Lipa), podporovanej štátnymi subvenciami až do roku 1998. Jazz sa stáva žánrom, ktorý má zastúpenie v kluboch vo viacerých slovenských mestách v Bratislave (Hlava XXII, NuSpirit Club, Babylon), v Leviciach, Košiciach, Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici... Popri Bratislavských jazzových dňoch vznikajú ďalšie festivaly Jazz Prešov (1991), Jazz for Sale v Košiciach (1992), Jazz Festival Bardejov (1992), Jazzový festival Doda Šošoku v Piešťanoch, festival NuJazzDayz v Bratislave (od roku 2002)... Jazz sa dostáva takmer na všetky multižánrové festivaly okolo roku 2 000. Podporu a propagáciu slovenského jazzu preberajú aj štátne inštitúcie Slovenský hudobný fond (od roku 1989), po roku 1993 ako verejnoprávny Hudobný fond a Hudobné centrum (od roku 2005), vydávajú albumy, udeľujú štipendiá a podporujú viaceré aktivity. Mnoho súkromných vydavateľstiev realizuje jazzové albumy, medzi nimi aj košická Hevhetia, bratislavské Millenium Rec., Pavian Rec....

 

Aj keď slovenský jazz nie je najpredávanejším artiklom, patrí umelecky medzi najreprezentatívnejšie žánre, ktoré kvalitne a dôstojne prezentujú slovenskú hudobnú kultúru doma a v zahraničí. Potvrdzuje to aj koncert v Carnegie Hall v New Yorku (2020), ktorý organizovalo Veľvyslanectvo SR vo Washingtone, kde vystúpili Peter Lipa, Martin Valihora, Radovan Tariška, Peter Breiner, Ján Berky Mrenica ml. a iní. 

 

Ak porovnáme obdobie pred Zamatovou revolúciou a v súčasnosti, celkový počet jazzových albumov v období 1954-1989 činí spolu asi 29 titulov,[1] tak kvantitatívne najviac albumov v slovenskom jazze vzniklo po roku 1989. Hoci prvé desaťročie po období socializmu bolo skôr transformačné, po roku 2000 možno povedať, že produkcia jazzu stúpala. Predstavuje asi 15-20 vydaných albumov ročne, ak do nich zaraďujeme aj početné žánrové crossover presahy. Celkovú situáciu dokumentuje podujatie Esprit (od roku 2011), hlasovanie za najlepší slovenský jazzový album poslucháčov a kritikov. Esprit sa stalo súčasťou Medzinárodného dňa jazzu (30.4.), ktorý vyhlásilo UNESCO v roku 2011 s cieľom zviditeľniť jazz a spájať všetkých ľudí sveta. Pri hlasovaní Esprit sa udeľuje cena kritiky a cena publika, kde najmä v prípade rozhodovania poslucháčov je dôležité, aby umelec nezostal len pri jednom albume, za ktorý zahlasoval práve zmobilizovaný fan klub. Na rozdiel od populárnej hudby je pre jazzové aktivity dôležitá vytrvalosť a schopnosť stať sa osobnosťou scény na dlhé obdobie.

 

V roku 1992 predstavoval výrazný kvalitatívny zlom album Alice in Jazzland akustickej maistreamovej formácie The Quartet klaviristu Mikuláša Škutu, trubkára Juraja Bartoša, kontrabasistu Juraja Grigláka a bubeníka Cyrila Zeleňáka. Kvarteto však pôsobilo na scéne len krátko, prinieslo 6 pôvodných jazzových skladieb M. Škutu. Obecenstvo bolo ešte v očarení elektrického zvuku a takúto akustickú mainstreamovú koncepciu prijímalo ťažko. Do tohto obdobia možno zaradiť aj fusion music projekty Andreja Šebana ASH Band, Andrej Šeban Band a Free Faces, kde sa prezentoval ako autor hudby a improvizátor. Spolupracoval s Jurajom Tatárom, M. Gašparom, O. Rózsom, M. Buntajom, M. Hečkom a i. Vo Free Faces sa autorsky prezentoval Oskar Rózsa a Maroš Hečko na albume Almost True Story (1998), kde rozvíjajú koncepciu groove, improvizačných rozletov jazzu, rocku a beatovej generácie 60. rokov. Na albume však autorsky participovali aj Šeban, Buntaj a i.

 

Výraznou osobnosťou tohto obdobia je klavirista, skladateľ a aranžér Juraj Tatár, ktorý debutoval v skupine Madre (CD Madre, 1994). V bravúrnych klavírnych plochách predkladá vlastné skladby  (Ibachur, 1998) spolu s česko-americkým klaviristom Janom Hammerom. Jeho skladby a aranžmány sa nachádzajú na albumoch takých umelcov ako P. Lipa, A. Bartošová, J. Griglák, ale aj spevákov populárnej hudby (57 albumov).

 

Druhá vlna popjazzu a funky sa rozvíjala na Slovensku koncom 90. rokov a prenikla medzi širšiu verejnosť prostredníctvom médií. Patrili k nim skupiny Made II Mate, Love 4 Money, Lady Kazoo, Supple People s vlastnými skladbami od takých autorov ako Radovan Orth, Martin Wittgruber, Robert Rist, Ľubor Priehradník, Tomáš Popovič, Katka Korček (texty, spev)... Za najvýraznejšieho hudobníka v oblasti inovácií funky, groove možno pokladať basgitaristu Juraja Grigláka, ktorý sa inšpiroval prístupmi basgitarových velikánov Jaco Patoriusa a Stanley Clarkea, neskôr hrou Marcusa Millera. Postupne sa tento štýl rozširoval o ďalšie prvky v podobe acid jazzu, industrial music s prvkami groove (CD Home Made Mutant: High Voltage Resistance, 2003, autor skladieb Maroš Hečko, CD Milo Suchomel: Jazz in the City, autor hudby M. Suchomel, 2013).

 

Svoje ambície skladateľa konečne završuje aj klavirista staršej generácie Ján Hajnal s albumom  Monkov Tatranský sen (1999), kde nájdeme 9 jeho kompozícií s prvkami blues, swingu, bebopu, hard bopu, ale aj podhalanskú stupnicu, ako príklad spojenia so slovenskou ľudovou hudbou. Hajnal v ďalšom období aktívne rozvinul svoju činnosť skladateľsky a aj interpretačne (4 albumy, CD Bartók´s Room, 2016).

 

Odberajte novinky

Vaše prihlásenie na odber sme úspešne zaregistrovali.
Vaše predplatné sa nepodarilo uložiť. Prosím skúste znova.