Pre folk na Slovensku po roku 2000 je charakteristický nástup vlny world music, žánru ktorý má s pesničkárstvom mnoho príbuzného. Pre folk je inšpiráciou príbehový, textový ale aj melodický jazyk ľudovej piesne či tradicionálu. World music sa zaoberá tradičnou ľudovou hudbou v novom spracovaní. Tak, ako sú pre folk blízke žánre blues, country, šansón, tak pre world music je blízky rock, jazz, improvizácia. Ak je pre folk blízka autenticita osobnej výpovede na pomedzí istej dávky neštylizovaného, neškoleného prirodzeného prejavu, tak pre world music je príťažlivý pôvodný materiál, hudobné dedičstvo autentického folklóru z rôznych končín sveta.
Rok 2000 predstavuje skôr symbolický míľnik uprostred dejín a nepredstavuje tak výrazné deliace momenty pre spoločenské či kultúrne dianie ako napr. roky 1968 či 1989. Hľadanie medzníku, kedy nastupuje nová folková generácia nie je úplne našim cieľom. Pokúsme sa ho len načrtnúť. Môže ním byť rok 1998 ako symbol doznievania porevolučného obdobia. Pred nástupom milénia vzniká relácia Folkfórum (1999) s hlasom Soni Horňákovej. Pre reflexiu a popularizáciu folku je veľmi dôležitý zrod internetového magazínu folk.sk (2000), ktorý reflektoval pesničkový žáner takmer celé dve dekády. Pri jeho zrode stáli Peter „Petiar“ Lachký a Jana Kúdelová, ktorí spolu s Radom Tiňom založili záujmové občianske združenie Folk.sk (2002).
Folk bol súčasťou žánrových cien IFPI Aurel (2001 – 2007), neskôr sa objavuje v žánrových cenách Radio_Head Awards (RHA) v kategórii World Music / Folk (2011 – súčasnosť) Rádia_FM. Folk na Slovensku po roku 2000 teda nastupuje na novú cestu hľadania sa, akceptovania prienikov ale aj udržateľnosť svojej žánrovej čistoty. Najpríznačnejšou vývinovou etapou nielen pre folk, ale pre život vôbec je rozšírenie internetu k bežným užívateľom, nástup zdieľanej a streamovanej hudby. Koncom deväťdesiatych rokov vznikajú prvé internetové spevníky – z nich najznámejší Mumiho vandrácky spevník sa stal základom serveru supermusic.sk. Neskôr nielen oakordované piesne ale aj recenzné články sa objavujú na serveri hudba.sk, ktorý reflektuje všetky žánre. Vznikajú žánrovo zamerané internetové rádiá. Folkovú vetvu drží rádio Fest dobrá muzička (od 2020), za ktorým stojí pesničkár Ivan „Cali“ Podolský. Nadviazal tak na svoje predošlé projekty: rádio FolkCountry.sk (2008 – 2012) a reláciu FestDobráMuzička na Rádiu Piešťany (2013 – 2016). Samonosnou témou je vývin koncertných možností v priebehu dvoch dekád. Či už ide o festivaly súťaže, koncertné prehliadky, či komorné vystúpenia jednotlivcov až po súčasné klubové tzv. open mic vystúpenia.
Tvorba prvej generácie folku
V novom miléniu svojou cestou pokračovala najstaršia generácia pesničkárov, ktorých reprezentatívne zmapoval či už cyklus Pesničkári slovenskí a jej cesta je zachytená aj v knihe Folk na Slovensku (2006).
Zuzana Homolová, prvá dáma slovenského folku, pokračuje vo svojskej interpretácií ľudových balád. Album Tvojej duši nedám zahynúť získal ocenenie Aurel 2005. Albumy Ňet vekšeho rozkošu (2013) a Keď vojačik narukoval (2018) boli nominované na žánrovú cenu RHA. Jej tvorba po roku 2000 s huslistom Samom Smetanom (Banda) a džezovým gitaristom Milošom Železňákom vo formácii Trojka Zuzany Homolovej potvrdzuje, že je právom charakterizovaná aj ako prvá dáma slovenskej world music.
Herec Marián Geišberg po kultovom albume Nápoky (1998) vydal začiatkom milénia live album s Petrom Janků Live v Divadle a. ha (2000) a neskôr album Neladí? Nevadí! (2002). Kým na debute šlo o pesničkárstvo spojené s divadelným šansónom, na druhom albumom už znie fujara v podaní jeho syna Martina. V jeho diskografii sa objavuje ďalší koncert s Danielou Daniškovou (2003). Neskôr vydáva hudobné albumy spojené so zbierkami básní: Piate ročné obdobie (2010) a Byzantskému bohu (2016), na ktorých čoraz viac počuť vklad jeho syna Martina. O výrazný hlas, herca a pesničkára Slovensko prišlo v roku 2018. Soňa Horňáková moderuje od roku 1999 reláciu Folkfórum, ktorá sa od roku 2002 rozšírila na Folkfórum live. Relácia, ktorej cesta začalo na rádiu Rock FM, je dnes stabilnou súčasťou Rádia Devín. Kráľovná slovenského folkrocku v novom miléniu vydala albumy Dívam sa z okna (2000), Buvi pesničky (2000), Piesne z nevydaných albumov (2003), Pozdrav z Teonatu (2005), Santa Barbara (2010), V šere lesklých stromov (2018). Neúnavný folkrockový živel Edo Klena taktiež pokračuje vo svojej tvorbe s priamočiarymi ale aj odľahčenými textami, reagujúc a reflektujúc spoločenské témy s rockovým až artrockovým nádychom: Edo Klena & Východ (2001), Edo Klena (2005), Láska a love (2014), Republika Šariš (2015), Škaredý deň v Chujave (2016), Vata (2019).
Neúnavný folkrockový živel Edo Klena taktiež pokračuje vo svojej tvorbe s priamočiarymi ale aj odľahčenými textami, reagujúc a reflektujúc spoločenské témy s rockovým až artrockovým nádychom: Edo Klena & Východ (2001), Edo Klena (2005), Láska a love (2014), Republika Šariš (2015), Škaredý deň v Chujave (2016), Vata (2019).
Martin Chrobák začiatkom milénia prichádza s albumom Ďaleko a pešo (2000). Album vychádza ako príloha časopisu Watt. Od roku 2001 nastupuje na post šéfredaktora časopisu, ktorý vydáva rôzne albumy folkových interpretov formou CD prílohy. Po odchode z časopisu Watt pôsobí ako hudobný a technický publicista vo viacerých časopisov. V roku 2008 vzniká časopis Nový Populár. Pod vedením Martina Chrobáka je viac ako len pokračovateľom tradície niekdajšieho periodika Populár. Časopis, s dvojmesačnou periodicitou, je až dodnes jediným prinovým časopisom venujúcim sa slovenskej populárnej hudbe. Nový Populár nadväzuje na vydávanie a uverejňovanie CD príloh. V roku 2018 je súčasťou časopisu Chrobákov ďalší sólový album Radosť & záujem. Pesničkár a scénograf Peter Janků po štyroch albumoch vydaných zväčša vlastným nákladom, spomeňme napr. Folkové reportáže (2008), Kalendár nádeje (2016), pokračuje s nahrávkami s výrazným gospelovým zameraním. Z troch uvádzame ostatný Misericordia (2021). Jednofázové kvasenie je dodnes nepretržite fungujúca najstaršia folková formácia. Do milénia vstúpila live nahrávkou z Divadla a.ha (2000). Trojica muzikantov (Miloš Janoušek, Karol Svozil Dušan Valúch) priniesli po rokoch prvé folkové 2CD Bezfázová stav (2011), ktoré bolo nominované na cenu RHA. Nomináciu získal aj album Rybí menuet (2016). Ostatnou nahrávkou je V budúcom živote (2021).
V osemdesiatych rokoch minulého storočia tiež vznikla dodnes koncerte fungujúca piešťanská folkrocková skupina Slniečko alebo Punto & rybacé hlavy. Po roku 2000 vydali štyri albumy a jednu výberovku, ostatnou štúdiovkou je Falošne, ale s citom (2015). K veselým a dialektom spievajúcim kapelám so stále aktívnou činnosťou patria Mloci či Bukasový masív. Činnosť obnovil v roku 2009 aj folkrockový Prešporok a priniesol štyri albumy. Vo svojej aktívnej činnosti viac koncertnej ako novými nahrávkami pokračujú tiež skupiny z deväťdesiatych rokov: Čochciari, Ploštín Punk, Sanyland, Rolničky.
Autor: Juraj Gonšor, Miloš Janoušek