Podľa muzikologicky doložených výskumov bola prvá dychová hud­ba na Slovensku založená v roku 1838 v Hronci pri Podbrezovej (na stred­nom Slovensku). Táto hudba mala 12 členov – robotníkov miest­nych železiarní. V roku 1840, keď sa vedenie železiarní pre­sťahovalo do Podbrezovej, presťahovala sa tam aj hudba a odvte­dy tu existuje nepretržite aj dychový orchester.
Samozrejme, že už dávno pred vznikom tejto prvej dycho­vej hudby, existovali v Hornom Uhorsku (dnešné Slovensko) určité formy dychovej hudby, lepšie povedané – interpretácie hudby na dychové nástroje. V svetoznámych baníckych mestách, kde sa ťažila zlato a striebro, napr. v Banskej Štiavnici, Kremnici a inde, boli už v stredoveku zoskupenia mestských tru­bačov, tzv. turnerov. V Bratislave boli mestskí trubači známi už v roku 1358, prvé zmienky o existencii turnerov v Banskej Štiavnici sú z roku 1365 a v Kremnici z roku 1441. Títo mestskí turneri účinkovali viac ako 500 rokov na mestských vežiach, v chrámoch a zámkoch, ale aj na ľudových podujatiach, svadbách, pohreboch atď. V 19. storočí sa z mestských tru­bačov začínajú formovať väčšie zoskupenia, ktoré postupne prerastajú do dychových hudieb (napr. banícke, dedinské, závodné, požiarnické), neskôr do väčších orchestrov (vojenské, mestské a pod.). Dôkazom spomínaného je aj príklad vzniku dychovej hudby v Kremnici, ktorej prvými členmi boli práve mestskí trubači.

Vojenská hudba 71 k.u.k. regimentu v Trenčíne, 1908

Druhým dôležitým podnetom pre vznik amatérskych dychových hudieb na Slovensku bol rozvoj vojenských dychových hudieb pri rôznych peších plukoch vtedajšej cisársko-kráľovskej armády v druhej po­lovici 19. storočia. Tieto vojenské dychové hudby vznikali a koncertovali v miestach svojich posádok, najmä v Bratislave, Košiciach. Komárne (kde bol kapelníkom Franz Lehár st.), ďa­lej v Lučenci, kde bol kapelníkom od r. 1889 známy skladateľ operiet Franz Lehár ml. (mimochodom - ako 19 ročný bol najmlad­ším vojenským kapelníkom c. k. armády). Vojenské hudby pôsobili aj v Trenčíne, Prešove, Banskej Bystrici a v iných mestách. Známi vojenskí kapelníci toho obdobia boli Karel Komzák starší a mladší, Jozef Obruča a iní. Promenádne koncerty vojenských hudieb (ktoré mali vtedy obsadenie dychové a aj sláčikové), si získali v mestách veľkú popularitu a boli neoddeliteľnou súčasťou  hudobného života toho - ktorého mesta. Keďže vtedy ne­existovali žiadne rádiá, televízory a gramofóny, bol to prakticky jediný spôsob, ktorým sa pospolitý ľud stretával s die­lami skladateľov vážnej hudby. Na promenádnych koncertoch vojenské hudby interpretovali zmesi - transkripcie diel sve­toznámych autorov, napr. G. Verdiho, G. Bizeta, A . Dvořáka. B. Smetanu a mnohých ďalších.

Postupne vznikali dychové hudby aj v ďalších mestách na Slovensku, napr. v Banskej Štiavnici (1841), v Modre (1843), v Dolnej Súči (1853), v Krakovanoch (1854), v Dubnici (1855), atď. Celkovo vzniklo v 19. storočí na území Slovenska až 56 dychových hudieb.

Na rozvoj dychovej hudby na Slovensku mala veľký vplyv česká dychová hudba. Mnohí kapelníci a hráči dychových hudieb boli českého pôvodu. Osud ich zavial na Slovensko, kde zakladali nové dychové hudby a vychovávali mladých hráčov v hre na dychové nástroje. Slovenské dychové hudby často interpretovali skladby českých autorov, predovšet­kým pochody F. Kmocha , koncertné valčíky J. Fučíka a V. Vačkára , neskôr polky a valčíky J. Vejvodu, K. Vacka, A. Borovičku, J. Blá­hu, J. Poncara a mnohých ďalších. Skladby týchto autorov sa hrali na území celého Československa a to nielen v dobe ich vzniku, ale postupne zľudoveli a hrajú sa dodnes.

Text: Adam Hudec
Foto: archív A. Hudeca

Odberajte novinky

Vaše prihlásenie na odber sme úspešne zaregistrovali.
Vaše predplatné sa nepodarilo uložiť. Prosím skúste znova.