V prvej polovici 20. storočia nastáva na Slovensku veľký rozvoj dychovej hudby. Vzniká nielen veľa dedinských dychových kapiel, ale aj veľkých dychových orchestrov v rôznych robotníckych spolkoch, napr. v Prešove, Košiciach, Žiline, Trenčíne a inde. So vznikom nových závodov a podnikov vznikajú aj dychové hudby, napr. v Dubnici, Považskej Bystrici, v Baťovanoch – dnešné Partizánske, v Starej Turej a inde. Umelecká úroveň dychových súborov a orchestrov značne narastá.
Počas 2. svetovej vojny a najmä po jej skončení má zásadný význam pre rozvoj dychovej hudby na Slovensku Karol Pádivý (1908 – 1965). Tento významný hudobný skladateľ, upravovateľ a organizátor dychovkárskeho života na Slovensku sa zaslúžil o vydávanie notového materiálu pôvodných slovenských skladieb pre dychové orchestre. Taktiež bol neúnavným organizátorom rôznych súťaží, festivalov a prehliadok dychových hudieb, napísal tiež priekopnícke dielo európskeho významu spolu s J.Pravečkom - Školu inštrumentácie pre dychové hudby. V prvom rade bol však vynikajúcim skladateľom svojej doby. Jeho skladby interpretovali všetky dychové hudby v Československu, sú kvalitné a dodnes hrané (napr. Pochod textilákov, Súčanské čardáše, Predohra k slávnosti, Vajnorská a Mutěnická polka, Sedliacka a mnohé ďalšie). Ďalší významní skladatelia po 2. svetovej vojne v tomto žánri na Slovensku boli: Ján Pöschl, Karol Valečka, Andrej Lieskovský, Gejza Dusík, Izidor Glorik, Anton Petrík, v súčasnosti Ikov Kopáčik, Miloslav Hlaváček, Jozef Baláž a Adam Hudec.
Renesanciu ľudovej dychovej hudby koncom 60-tych a začiatkom 70-tych rokov začal prakticky Čs. rozhlas v Bratislave svojimi nahrávkami amatérskych dychových súborov, najmä zo západného Slovenska (Dr. Ondrej Demo v Klenotnici ľudovej hudby) a aj vydavateľstvo Opus - postupným vydávaním tejto hudby na platniach. Nebývalej popularity sa dočkali amatérske dychové hudby, ktorých vlastné úpravy a interpretácia ľudových piesní priniesli značný obrat v chápaní a posudzovaní dychovej hudby súčasnosti. Boli to najmä amatérske dychové hudby z Drietomy (s kapelníkom a upravovateľom Pavlom Stopkom), Nemšovej, Červeníka, Topoľčianok, Hornej a Dolnej Súče, Vajnor a pod. Dovtedy sa realizovala dychová hudba poväčšine v orchestrálnej podobe, prípadne komponované skladby autorov dychovej hudby spievali populárni speváci tanečnej hudby, alebo operní speváci. Nastúpený trend interpretácie ľudových piesní dychovými kapelami mal u publika obrovský úspech a začiatkom 70-tych rokov najviac žiadanými a predávanými slovenskými "hitmi" boli práve slovenské ľudové piesne interpretované dychovou hudbou. (Stačí spomenúť názvy niektorých piesní – V richtárovej studni, V záhradôčke pod okienkom, Jedna ruža dve ruže, atď.) Aj keď umelecká úroveň týchto amatérskych nahrávok bola z profesionálneho hľadiska nie vždy najlepšia, trend nastúpený týmito hudbami ovplyvnil prakticky celé dianie v oblasti dychovej hudby 70-tych rokov a ovplyvňuje ho dodnes.
Na týchto základoch stavali aj profesionálne kapely Moravanka ( 1972) a aj Malokarpatská kapela (1975-1995). Táto kapela, zložená z profesionálnych hudobníkov bratislavských symfonických orchestrov, bola prototypom dychovej hudby ostatných rokov na Slovensku. Malokarpatská kapela absolvovala množstvo koncertov po celom Československu, ako aj v zahraničí. Účinkovala vo viac ako 100 televíznych programoch, nahrala 45 nosičov (LP,MG,CD) pre slovenské, ale aj zahraničné vydavateľstvá. Umelecký vedúci Malokarpatskej kapely Adam Hudec skomponoval alebo upravil pre tento súbor (ale aj pre iné dychové hudby) stovky skladieb, ktoré sú hrané v celej Európe (napr. virtuózne sólistické skladby Išiel jáger cez horu, Polka pre trúbku, Ten.-Bar. kvapík, Dve hrdličky, piesne Kúty, Kúty, Záhorskú dzedinú, ale aj pre VDO Slovenskú rapsódiu, 7 trojčasťových koncertov pre sólové dychové nástroje a mnohé ďalšie.) V ostatných rokoch sú najúspesnejšie MDH na Slovensku DH Prievidžanka, Zedeanka z Partizánskeho, Maguranka z Kanianky, Vištučanka, Selčianka, Vlčovanka a v poslednom období najmä DH Drietomanka a majstri Európy z roku 2004 Dunajská kapela.
V januári 1990 vznikla profesná organizácia Združenie dychových hudieb Slovenska (ZDHS), ktorá všestranne podporuje zachovanie a podporu aktivít v tomto žánri na Slovensku ( festivaly, súťaže, 7 ročníkov Bratislavských slávností dychových hudieb, 25 ročníkov Dychfestu ZDHS, v 70.-tych až 90.-tych rokoch bola známa súťaž pre VDO Pádivého Trenčín, dodnes je súťaž pre MDH v Lednických Rovniach, atď. ) ZDHS viedli predsedovia Adam Hudec, Jaroslav Pádivý, Ján Jamriška, Jozef Baláž a v súčasnosti Vladimír Dianiška.
Autor: Adam Hudec
Foto: archív A. Hudeca