Bez Ladu a Skladu
Za prvé alternatívne kapely u nás sa považujú Chór vážskych muzikantov a Karpatské chrbáty, ktoré vznikli v rokoch 1981, 1982. Obe prežívajú do dnešných dní.
Asi najznámejšou slovenskou alternatívnou kapelou sú trenčianski Bez Ladu a Skladu (BLAS). V druhej polovici osemdesiatych rokov odohrali množstvo koncertov po celom Česko-Slovensku, ale aj v ďalších krajinách vtedajšieho Ost-bloku. Ich hudba bola svieža, jednoduchá, odľahčená od dobových klišé. Nebola priamo protirežimová, skôr poukazovala na negatívne javy, ktoré sa objavovali v živote unavenej a pokrivenej spoločnosti, ktorej dochádzal dych. Texty sa už ani nehrali na skrývačku s režimom (Odtnite mu hlavu, Píšte všetci modrým perom, Udavač), a ich publikum si v nich našlo, čo potrebovalo. Keďže platňa vyjsť nemohla, nahrávky BLAS sa šírili na nahrávaných kazetách. Výraznou postavou skupiny bol mladučký Mišo Kaščák, ktorý aj podľa pravidiel novej vlny spieval naschvál neohrabane, strnulo.
Po novembri ´89 sa BLAS s radosťou vrhli do koncertovania aj po západnej Európe, a konečne mohol vyjsť aj ich debut. Nasledujúci album Iba Raz je už hravejší, uvoľnenejší, kapela pôsobí zohratejšie. Najväčšie hity ako Mäkkýše a Parné Valce pochádzajú z ich tretieho albumu Iba raz, ktorý má však kapela najmenej rada. Bez Ladu a Skladu sa potom rozpadli pre zaneprázdnenosť svojich členov. Ale vždy, keď nastane vhodný čas, Mišo Kaščák obvolá svojich bývalých kolegov, dajú sa do oblekov a idú si zahrať.
Michal Kaščák je umelecky aj organizačne činorodý človek. Je zakladateľom a šéfom najznámejšieho slovenského festivalu Pohoda, ktorý má na európskej festivalovej mape výborné meno. Robil hudobného dramaturga, mal koncertnú agentúru, aj vydavateľstvo. Posledné roky je aj najvplyvnejším ambasádorom slovenskej hudby na zahraničných festivaloch a konferenciách.
Okrem BLAS sa realizoval na prelome tisícročia v jednorazovom, elektronickom, projekte Neuropa, v ktorom zúročili vtedajšiu módnu elektronickú hudbu à la Prodigy, dychové nástroje, aj lásku k Lasicovi a Satinskému.
Posledné roky v spolupráci so skladateľom experimentálnej hudby Mirom Tóthom hrá v kapele Drť divokú, free, postelektroniku so živými bicími a saxofónovými výbojmi. Kaščák spieva prepisy rozhovorov neslávne známych postáv našich dejín.
Karpatské chrbáty
Karpatské chrbáty spoznáte ľahko vďaka výraznému Braňovi Jobusovi. Hrajú od začiatku osemdesiatych rokov, postupne sa vypracovali z regionálnej kapely a zlepšovali sa z albumu na album. Čo sa nemení sú absurdné, insitné, ľudové texty aj celkový umelecký koncept: humorom odľahčené pesničky, new wave s kostýmami a schválne neumeleckým, neškoleným vokálom Braňa Jobusa vo vrbovskom nárečí.
Jobusovým ďalším projektom sú Vrbovskí víťazi - priemyselný folklór, čiže piesne o práci hrané na podomácky vyrobených, najmä dychových nástrojoch. Abusus je zase temnejší elektronický projekt, hraný na jednej synťákovej „samohrajke“ s textami o sociálnych problémoch či alkoholizme. Pri všetkých Jobusových projektoch platí, že sa určite oplatia vidieť naživo!
Autor: Peter Dolník