V novom miléniu sa slovenský jazz teší širšej recepcii publika a viaceré skupiny, umelci a autori zažívajú svoj boom alebo comeback.

 

Medzi populárne kapely patrí Bratislava Hot Serenaders. Získali zlatú a platinovú platňu za album Ja som optimista (2001, reedícia 2013, LP 2020), ktorý bol 2 mesiace najpredávanejším titulom medzi všetkými žánrami na Slovensku. Za Celý svet sa mračí (2002, reedícia 2013) si na svoje konto pripísali ďalšiu zlatú platňu, za Lonely Melody (2014) cenu Radio_Head Award 2014, za I Like That (2018) cenu verejnosti Esprit 2018. Bratislava Hot Serenaders vrátili na scénu mnohých slovenských autorov hot dance music z 30. a 40. rokov (G. Dusík, K. Elbert, K. Čády) s aranžérskymi zásahmi J. Bartoša, L. Fanzowitza, R. Fičora, Ľ. Čekovskej, R. Sucháňa... Leadrom Bratislava Hot Serenaders je Juraj Bartoš, výrazovo bohatý a mnohotvárny umelec. Hrá rovnako perfektne a štýlovo starý jazz, hot dance music, jazzový mainstream (Kvinteto Juraja Bartoša, Hot House Quintet), ale aj sólové koncertné skladby európskych klasikov alebo súčasnú vážnu hudbu. Juraj Bartoš aranžoval pre BHS viac ako 70 skladieb z obdobia 20. a 30. rokov, viac ako 150 skladieb pre ensemble a big bandy. 

Hot dance music a swing sú obľubené, znova sa prebúdza záujem slovenského obecenstva o tieto štýly. Po Bratislava Hot Serenaders ich rozvíjajú aj ďalšie skupiny, ktoré sa venujú rekonštrukcii raného jazzu a starej hot dance music. Patria k nim Funny Fellows leadra Romana Fédera, Fats Jazz Band zakladateľa Ladislava Fančoviča a iné. Všetci okrem rekonštrukcií realizujú aj aranžmány a niektorí aj komponujú v týchto starých štýloch.

 

Medzi najúspešnejších a najpredávanejších autorov nového milénia patrí Peter Lipa. Za album Lipa spieva Lasicu (2006) získal platinovú platňu, 4 ceny Aurel v roku 2006. Peter Lipa je po roku 2000 na vrchole svojej kariéry. Pokračuje v interpretácii pôvodnej piesňovej tvorby,  završuje transformovanie slovenčiny do jazzového idiomu, keď vytvára model jazzového šansónu. Blues v spojení so soul jazzom a funky sú naďalej jeho základnými východiskami, nachádzajú trvalý ohlas medzi publikom. Vďaka aktívnej a systematickej práci Petra Lipu sa tak deje nielen v úzko špecializovanom segmente publika, ale aj po celom Slovensku, kde meno Lipa asociuje jazz. Sleduje však aj nové trendy ako rap, elektroniku, ktoré do jeho albumov pridávajú jeho spolupracovníci (CD Lipa 68, 2012). Úspešnú spoluprácu s Milanom Lasicom, jeho brilantnými textami so sarkastickým humorom, zopakoval na albumoch Peter Lipa, Milan Lasica: Návšteva po rokoch (2013) a na výbere z predchádzajúcich albumov 2CD a 2LP vinyle Podobnosť čisto náhodná (2016). Na všetkých sú jeho vlastné skladby, ale spolupracuje aj s inými autormi.

 

K široko recipovaným doma a v zahraničí patrí aj CD Juraja Grigláka Bass Friends (2000), ktoré bolo vydané v reedícii aj v digitálnej verzii a šírené cez streamingové siete (2012). Na Bass Friends autorsky prispeli svojimi skladbami J. Tatár, J. Griglák a M. Jakabčic. Griglák prežíva ďalší rozlet ako autor a basgitarista aj na albumoch Ron Affif Trio (2005), Time to Fly (2014).

 

Z úspešných titulov vydavateľstva Hevhetia možno spomenúť album AMC Trio: Soul of The Mountain (2008) s gitaristom Ulfom Wakeniusom, ktorý sa vo vydavateľstve Hevhetia najlepšie predával doma i v zahraničí, bol vydaný v 3 reedíciách a aj na vinylovej LP. Nahrávky AMC Tria v obsadení Peter Adamkovič, Martin Marinčák, Stanislav Cvanciger obsahujú len pôvodné skladby členov kapely a prejavujú o ne záujem aj zahraniční interpreti. Celkovo realizovali 7 platní, hosťujú na nich huslistka Regina Carter, saxofonista Eric Marienthal, gitarista Samuel Marinčák a ďalší.

 

Situácia s recepciou mainstreamu a akustického jazzu sa zjavne zmenila v novom miléniu. V rozvíjaní akustického jazzu pokračoval Juraj Bartoš v projekte Hot House Quintet (HF 2002) už v spolupráci s generáciou nových hudobníkov v bebopovej renesancii jazzovej histórie (Juraj Bartoš – trúbka, Radovan Tariška – altsaxofón, Ondrej Krajňák – klávesové nástroje, Juraj Griglák – kontrabas, Marián Ševčík – bicie nástroje).

Postmoderný obrat v ponímaní jazzrocku, fusion a elektrického jazzu prinieslo trio Bukake v obsadení Buntaj–Tatár–Gašpar na rovnomennom CD (2004). CD obsahuje 13 pôvodných skladieb členov kapely, na ktorých sa začínajú vedome  prirovnávať k známemu soundu veľkých jazzrockových jazzmenov ako napríklad Chick Corea, Jaco Pastorius, Mezzoforte... Prostredníctvom privlastnenia si individuality známych jazzmenov ironicky načrtávajú, aké možnosti má hudobník v stredoeurópskych pomeroch a vysmievajú sa tejto situácii na obale albumu, kde je zobrazený papagáj v dvadsiatich siedmych možných verziách. Nekonečné opakovanie základnej melódie vo vlastných kompozíciách, poukazuje na rezignáciu na siahodlhé improvizačné chórusy kvôli rešpektovaniu vkusu obecenstva, čo bol všeobecný trend jazzrocku a aj globálneho jazzu.

 

Kvalita slovenského jazzu vzrástla aj vďaka vzdelávaniu v jazze zásluhou gitaristu Matúša Jakabčica. Štúdium na Berklee College of Music v Bostone znamenalo významný posun v jeho tvorbe. Inšpirovaný vedomosťami, ktoré získal od svojich pedagógov, ako napríklad  „line writing“ Herba Pomeroya, priniesol na Slovensko nový spôsob aranžovania a zároveň začal pracovať aj s veľkými formami.  Svoje vedomosti uplatňuje aj ako pedagóg. Vyučoval jazz na Konzervatóriu v Bratislave (1993-2011), na  Hudobnej a umeleckej akadémii Jána Albrechta v Banskej Štiavnici ( 2009-2012),  od roku 2010 až do súčasnosti vyučuje na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Po Stop Time pokračoval v jazzrockovej a fusion music skupine Bee Connection, kde sa predstavili vlastnými kompozíciami M. Jakabčic, B. Balogh, J. Griglák a J. Štubniak. Hľadal spontánnu improvizáciu v malých obsadeniach v duu s Gabrielom Jonášom, v triu s Griglákom a Martinom Valihorom s autorským vkladom Jonáša, Grigláka a Jakabčica.  Ako skladateľ, aranžér a leader sa vracal  k ellingtonovským a davisovským východiskám v Tentete (1995). V neskoršej tvorbe pre big band reagoval na moderné kompozičné a aranžérske smery. Patrí k špičke slovenského jazzu z hľadiska kompozičnej práce s veľkými formami v symfonickom jazze. Jeho 45 minútová skladba Between 2 Worlds (2009) bola napísaná pre Štátnu filharmóniu Košice, Jesenné trblietanie (2010) bolo prvou jazzovou objednávkou festivalu klasickej hudby Bratislavských hudobných slávností, neskôr, v roku 2018, uviedol s Fiharmonií Brno svoj celovečerný program pre symfonický orchester a jazzové kvinteto. Obdobie okolo rokov 2009-2010 je teda prelomovým z hľadiska akceptovania rovnocennosti jazzu a klasickej hudby aj na koncertných filharmonických pódiách na Slovensku.

 

Nový boom zažíva spojenie jazzu so slovenskou ľudovu hudbou, flamenco, klezmer a latinsko-americkou hudbou. Po prieniku slovenského jazzu do zahraničia v novom miléniu a v konfrontácii s konkurenciou si uvedomujú nevyhnutnosť hľadania jedinečných prvkov, ku ktorým často patrí najmä slovenská ľudová hudba. Prístupy sú v tomto smere veľmi rôznorodé od citácií (Pavol Bodnár, Tibor Feledi Kairos Quintet), použitia ľudových piesní ako tém na improvizáciu (Hanka Gregušová, Pavol Bodnár, Ľudové mladistvá, Milo Suchomel), vnímania atmosféry ľudovej hudby, ponášky na ľudové melódie a inšpirácie vo feelingu (Radovan Tariška, AMC Trio).

 

Ojedinelým v prieniku swingu a ľudovej cimbalovej hudby sa javí PaCoRa Trio huslistu Stana Palúcha, cimbalistu moldavského pôvodu, Marcela Comendanta a kontrabasistu  Róberta Ragan st. Všetci spomenutí hudobníci sa prezentujú aj autorsky v malých piesňových formách (2005). Pokračovaním tria je projekt Bashavel s kompozičným príspevkom spomenutých 3 autorov a v doplnenom obsadení  Klaudius Kováč (klavír), Peter Solárik (bicie nástroje). Huslista Stanislav Palúch účinkuje na 50 albumoch, na viaceré prispel svojim skladbami a aranžmánmi. Pôsobil v skupine Triango s Petrom Breinerom a Borisom Lenkom, v súboroch Alea, Acoustic Colours, Solamente naturali a Komorní sólisti Bratislava.

 

Interjazzional Band klaviristu Pavla Bodnára na albume Ecce Jazz reprezentuje  slovenských, maďarských a kubánskych hudobníkov. Paľo Bodnár spája ľudovú hudbu, mainstream, klasiku (použite série na Ecce Jazz) do novej ucelenej podoby (Džez a hory, 2020). Ako klavirista, aranžér a autor hudby participuje na 20 CD. K jeho umeleckej profilácii patrí rovnako mainstream, ako aj tradičný jazz a swing, avšak najviac sa mu darí práve v hľadaní prienikov medzi svetom ľudovej hudby a jazzu.

 

Pozoruhodné sú projekty barytónsaxofonistu Erika Rothensteina s jeho orientálnymi vplyvmi, klezmer hudbou, inokedy ľudovými vplyvmi slovanských národov a jazzového mainstreamu. Prezentuje sa ako autor vo veľkých formách v suite Prater menuet (2005), Rio Danubio (2015).

Po roku 2 000 sa darí viacerým slovenským jazzmenom etablovať v USA. Bubeník Martin Valihora sa dostal na americkú scénu a nahral s japonskou klaviristkou Hiromi Uehara albumy – Hiromi: Brain (2004), Hiromi: Spiral (2005), Hiromi´s Sonicbloom: Time Control (2007), v triu spolu s Jurajom Griglákom a americkým gitaristom Ron Affifom ďalší album Ron Affif Trio (2005). Na hre Martina Valihoru hudobníci oceňujú súlad s celkovým soundom kapely, melodický prístup, podnety pre ostatných hráčov a perfektné technické prevedenie.

 

Po pôsobení saxofonistu Mila Suchomela v USA, účasti na európskom turné Swinging Europe v The European Union Jazz Youth Orchestra, za medzinárodný úspech možno pokladať zaradenie Suchomel Quartet s jeho 2 skladbami na 2CD sampler The Best of 25 Years Jazz Hoeilaart Intern´l Contest – Belgium (1979-2003). V tom čase mal už za sebou participáciu na 4 jazzových albumoch, z ktorých 2 nahral so svojim kvartetom a jeho vlastnými skladbami (5). Milo Suchomel Quartet: I Always Tell You... (2007) rozvíja akustický hard bop Johna Coltranea v dvoch rozmeroch – v nostalgicky pomalých baladách a v harmonicky bohatých kompozíciách s technickým nasadením (skladba M. Suchomel: Montreal). Aj keď je Milo Suchomel v prvom rade fascinovaný zvukom saxofónu, spája jazz s rómskou ľudovou hudbou – je organizátorom Gypsy Jazz Festivalu v Bratislave (od roku 2011). Na troj-CD Milo Suchomel Orchestra: From My Colours (2019) sa prezentuje vlastnými skladbami a aranžmánmi v zázname z Gypsy festivalu, rozširuje svoje obzory v big bandovej podobe, filmovej hudbe a v duu saxofón-gitara s Pavlom Berezom.

 

Bubeník Štefan Bugala začal svoju dráhu v roku 2 000 v skupine Fuse Jazz, kde sa stretli jeho brat, Michal Bugala (guit.), Eugen Vizváry (keyb.) a Juraj Gregorík (basg.). Boli osviežením scény, pretože priniesli nielen interpretačné, ale aj kompozičné príspevky vo fusion a groove. Každý z nich išiel neskôr vlastným smerom a obohacovali moderný mainstream o nové trendy. Spomeňme album Fuse Jazz Labyrint (2003) s autorským podielom Štefana Bugalu, alebo Sagacita so 16 skladbami Bugalu (2017), kde sa prezentoval aj ako vibrafónista, používal elektronické bicie nástroje so zabudovanými vzorkami farieb (Midi persussions) sample pad a malettkat (syntetizátorový xylofón). Väčšinu partov nahral sám v štúdiu a potom prizval k spolupráci niektorých sólistov ako napríklad A. Šeban, M. Bugala, J. Griglák, E. Vizváry, Ryan Carniaux, Milo Suchomel, Boris Lenko...

 

Saxofónista Radovan Tariška má mnoho tvárí, pracuje v bebope, hard bope, akustickom mainstreame v malých obsadeniach, v projekte Folklore to Jazz (2013), ale vstrebal aj humorné prvky v Radovan Tariška Radio Band na spôsob Dizzy Gillespieho. Na albume Elements (2008) sa nachádzajú skladby klaviristu Krajňáka a Tarišku v ich búrlivých prejavoch živlov – ohňa, vody, vzduchu a zeme. Na Radovan Tariška Sextet (2009) nájdeme 2 jeho vlastné skladby. Participuje na projektoch, v ktorých účinkujú umelci blízki jeho nespútanému naturelu akými sú Hanka G,  Dávid Hodek, Andreas Varady, Ondrej Krajňák a i. Predstavuje ten typ jazzmana, ktorému sa darí práve pri exaltovaných improvizáciách, čo vidno najmä v aranžmánoch ľudových piesní a autorskom vklade do Folklore to jazz. Tariškova kariéra je spojená s detskými talentami, Davidom Hodek a Andreasom Varadym. Bubeníkovi Dávidovi Hodekovi (narod. 1997) produkoval album v roku 2010 v jeho 12. rokoch pod názvom Dávid Hodek Quartet – The First, kde účinkuje Hodek, Tariška, kontrabasista Tomáš Baroš a maďarský klavirista Péter Sárik. Senzáciou sa stal detský talent gitarista Andreas Varady (narod. 1997), ktorý nahrával už ako 13. ročný (2010), vydal svoj prvý profilový  album v roku 2014. Na druhom albume Andreasa Varadyho: Quest (2018) účinkuje aj Radovan Tariška spolu s klaviristom Benitom Gonzalesom (Venezuela).

 

Klavirista, skladateľ, zručný aranžér, majster veľkých jazzových foriem, Luboš Šrámek má zmysel pre prácu s farbami, zmenami v striedaní melodických motívov a nástrojových sekcií. Dokázal to pri East European Artsemble na albume Ľuboš Šrámek with his East Artsemble and Guests: Abstructures (2008). East European Artsemble pozostáva z maďarských, českých, slovenských a srbských hudobníkov. Hard bop tu predstavuje základ, do ktorého nenápadne pridáva bohatstvo rytmiky bicích nástrojov a perkusií, čím sa vracia do histórie ešte z čias Art Blakeyho, metrorytmickou pestrosťou dokumentuje skôr prístup Wyntona Marsalisa. Album prezentuje polyštýlovosť, kde sa syntetizuje big bandová história jazzu. Šrámek vyniká sofistikovanosťou jazzovej harmónie. Za album Ľuboš Šrámek and his Nanosymphonic Artsemble: Perforomances (2019) získal cenu Esprit (2020). Účinkujú tu americkí hudobníci kontrabasista Lonnie Plaxico, bubeník Taru Alexander, spevák JD Walter a množstvo slovenských hudobníkov.

Hanka Gregušová (Hanka G) vstúpila na scénu slovenského jazzu v roku 2005 po skúsenostiach „spievajúcej čašníčky“ v americkej reštaurácii Mimi´svo Washingtone v USA. Vydala 5 albumov, pod ktoré sa autorsky a aranžérsky podpísali M. Jakabčic, E. Rothenstein, K. Kováč, O. Krajňák. Na Essence (2014) sa nachádzajú improvizácie a aranžmány slovenských ľudových piesní v úprave Ondreja Krajňáka s bravúrnym príspevkom speváčky s veľkým altovým hlasom. V duu s Ondrejom Krajňákom realizovala Twin Flame (2016) s aranžmánmi štandardov O. Krajňáka, jednej spoločnej kompozícii oboch hudobníkov a skladbe Remebrance  rómskeho klaviristu Ernesta Oláha. Hanka Gregušová napísala texty na 4 tituly tohto CD. Americkí hudobníci James Hurt, Shedrick Mitchell, ocenenými Grammy awards,  aranžovali jej najnovší album (Universal Ancestry, 2021, 3 slovenské ľudové piesne). Pohybuje sa v ňom na rozhraní gospelu, soulu, R&B, mainstreamu a slovenského ľudového dedičstva.

 

Flautistka, speváčka, autorka hudby, Sisa Michalidesová so svojím albumom 3 plus 1 (2007) spája fusion, bossa nova, robustnosť groove s vlastnou poetikou v lyrických konceptuálnych projektoch. Inšpirácie mimo hudby je vidno už v samotných názvoch  ako napríklad Zimní kúzelníci (2009), Dream Rhapsody (2015), Chloe (2017), Sisa a sivý holub (autobiografická kniha a CD, Enigma 2012), Majster a Margaréta (2021), Commedia (2021). Nahrala 14 albumov so svojimi vlastnými skladbami, pospájanými konceptuálnym posolstvom.

 

Akustický mainstream, spontánnosť bossa novy prináša All Time Jazz & Lucia Lužinská (Uncovered, 2008). Na albume sú okrem jazzových štandardov aj autorské skladby Borisa Čellára, Lužinskej a rakúskeho klaviristu Fritza Pauera. Trio na začiatku svojho pôsobenia oživilo scénu inklináciou k swingu Nat King Colea v komornom obsadení.

Odberajte novinky

Vaše prihlásenie na odber sme úspešne zaregistrovali.
Vaše predplatné sa nepodarilo uložiť. Prosím skúste znova.